Pútujúci farník

Chcel by som tu vyjadriť svôj názor na čistú lásku, lebo v poslednej dobe vidím, ako sa priam obchoduje s láskou a ako sa úplne bežne presadzuje láska na vyskúšanie a či láska podmienená sexom. Podľa mňa akokeby bola čistá partnerská láska na ústupe. V čistom vzťahu dvoch ľudí by malo ísť hlavne o ich spoznávanie duše, ducha. Láska by nemala byť vzťahovačná, alebo až chorobne závislá. Trápi ma a bolí keď vidím ako mnohí hazardujú s týmto prekrásnym citom. Všetko rýchlo a mnohokrát, však len vyskúšame a potom sa uvidí. Je krásne sa zahľadieť žene do modrých očí, je to ako sa utopiť v nekonečnom modrom oceáne, alebo ak sú smaragdovo zelené čo pripomína radosť leta a nádeje nového života. Keď sa nohy roztrasú a žalúdok robí saltá :o) a srdce ide vyskočiť z hrude, tak vtedy viem, že sa rodí silný cit a tým citom je láska. Nuž ale ten cit si treba vážiť a chrániť. Pre mňa je úžasné, že mám silu čakať a vlastne žiť v dobrovolnom celibáte a vyčkať na tú pravú lásku s ktorou budem chcieť zdielať tajomstvá života v spojení dvoch duší. Je úžasné keď to pokračuje do manželského zväzku a môžu sa potom zdielať aj všetky ostatné tajomstvá. Nuž ale keď sa nedočkám a keď v mojom dlhom hľadaní nenajdem to čo hľadám, tak určite nebudem ľutovať ten celibát. Základom života neni užívanie si, ale by ten život nebol iba takým niečím prchavým čo po chvílke prejde, ale aby život trval vo svojej podstate ďalej a aby som sa snažil i naďalej čerpať zo studne života a duchovne rásť. Viem je to možno nepredstaviteľné a možno to nikdy nenájdem, lebo čím ďalej je tej čistej lásky menej a menej. Nuž a trocha aj mojou vinnou, lebo raz mi niečo nezaplo a tak som stratil to čo hľadám.