Pútujúci farník

Po dlhšej dobe som sa rozhodol napísať na môj blog. Niekde som čítal, že pokiaľ sa na blogu nič neobjaví nové do pol roka, tak je potom považovaný za mŕtvy. Nuž niekedy som sa aj tak cítil, alebo som bol blízko smrti. Už to neni také zlé ako som to opisoval vo svojich predchadzajúcich článkoch. Začal som viac využívať svoj voľný čas, tak ako mi to niektorí radili v komentároch k článku zmysel života. Išlo to dosť z tuha, ale podarilo sa mi bojovať až som sa nakoniec dopracoval k tomu, že svoj voľný čas využívam čo najviac a snažím sa nemať pochmúrne myšlienky. Zistil som, že nemôžem zotrvávať v nečinnosti, lebo to vedie niekedy až k depresiám a to je dosť nebezpečné a oslabuje to chuť do života. Snažím sa udržiavať svoju dušu v kľude a v pohode. Jednoducho som si povedal, že nemôžem si zo všetkého robiť starosti a tak sa snažím nechať život voľne okolo seba plynúť. Je dôležité poznať zmysel života? Zistil som, že vôbec nie. Pri plnom vyťažení voľného času ma vôbec netrápi, že nepoznám svoj zmysel života. Takže tie depresie boli aj k niečomu dobré. Uvedomyl som si, že som teraz vyrovnaný so smrťou. Keď príde, tak bude tu. Pomohlo mi pár ľudí za čo som im veľmi vdačný a dúfam, že im to raz budem môcť nejako splatiť. Hlavne h@des mi veľmi pomohol. Rozvíjal som dosť svoje koníčky a snažím sa robiť viac pre druhých. Či je život ľahký? Myslím, že nie, ale dá sa vcelku uľahčiť, len treba natom riadne zamakať.